Nehnuteľnosti

Kompletný právny servis pri prevode nehnuteľností, či už v prípade kúpy, predaja, darovania alebo zámeny nehnuteľností.  
Celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 3 pracovné dní.
Cena vždy závisí od toho, aké komplikované vzťahy sú riešené. Približné ceny za jednotlivé úkony:
– štandardná zmluva o prevode vlastníctva bytu/domu vrátane návrhu na vklad do katastra nehnuteľností 400 EUR + DPH
–  štandardná zmluva o prevode vlastníctva pozemku vrátane návrhu na vklad do katastra nehnuteľností 300 EUR + DPH
  • Kompletný právny servis ohľadne zriaďovania a výmazu vecných bremien k nehnuteľnostiam (napr. právo doživotného užívania väčšinou v prospech rodičov, právo prechodu, prejazdu – osobitne vo vzťahu k parcelám, uloženia sieti …)
  • Celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 3 pracovné dní.
  • Cena vždy závisí od toho, aké komplikované vzťahy sú riešené. Približné ceny za jednotlivé úkony sú nasledovné:
  • – zriadenie vecné bremena 200 EUR + DPH
  • – zriadenie vecného bremena v zmluve o prevode nehnuteľností 100 EUR + DPH
  • – výmaz vecného bremena 150 EUR + DPH

 

 

 

Zriadenie záložného práva prichádza do úvahy najmä v prípadoch, ak nehnuteľnosť slúži ako zabezpečenie pre veriteľa, ktorý si týmto spôsobom zabezpečuje reálnu vymožiteľnosť svojej pohľadávky.

Vo väčšine prípadov sa záložné právo zriaďuje napr. pri bankových úveroch, pričom takéto záložné zmluvy pripravuje priamo banka s minimálnou možnosťou pre klienta do tejto zmluvy zasiahnuť.

Nie je však nič výnimočné, zriadiť záložné právo aj medzi fyzickými osobami, či podnikateľmi, osobitne pri poskytnutí pôžičky, resp. zabezpečení iného plnenia ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

Zmluvy o zriadení záložného práva sa oceňujú veľmi individuálne, keďže mnohokrát sú viazané na posúdenie iných vzťahov medzi stranami, pričom je potrebné rátať minimálne s trojnásobkom štandardnej hodinovej sadzby vo výške 80 EUR + DPH pre fyzické osoby.

Darovacou zmluvou darca bezodplatne prenecháva obdarovanému nehnuteľnosť, pričom darca „s vďakou“ tento dar prijíma.
Výsledkom darovania je zmena vlastníckych pomerov, pričom darca prestáva byť vlastníkom nehnuteľnosti.
Darovanie je bežné najmä v rámci  rodinných vzťahov, kedy prevažne rodičia darujú nehnuteľností svojim deťom, či vnúčatám. Motívy darovania bývajú rôzne, pričom kopírujú kvalitu rodinných vzťahov, napr: vyporiadanie majetku počas života, zvýhodnenie/znevýhodnenie niektorého z potomkov atď.
Je potrebné si uvedomiť, že darovanie je v princípe nezvratné zbavenie sa vlastníctva, pričom odstúpenie od darovacej zmluvy prichádza do úvahy len vo veľmi výnimočných, zákonom upravených prípadoch, kedy sa obdarovaný správa k darcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Preto je vždy nevyhnutné zvážiť všetky dôsledky darovania prípadne, ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie (v ktorej darca býva), nezabudnúť na zriadenie vecného bremena práva dožitia.
Nájomnou zmluvou prenecháva prenajímateľ nájomcovi nehnuteľnosť za odplatu – nájom.
Dôležitými aspektmi nájomnej zmluvy sú 
– dočasnosť, pričom je veľmi dôležité, či sa zmluva uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú, keďže uvedené má zásadné dopady na prípadné ukončenie zmluvy – jej vypovedanie
– odplata/nájomné, spôsob jej úhrady, možnosti ukončenia zmluvy pre nezaplatenie nájomného
– ďalším aspektom je, že prenajímateľ sa vzdáva svojho práva nehnuteľnosť užívať (ius utendi), ktoré právo má dočasne len nájomca.
Typické príkladu nájomných zmlúv sú prenájmy bytov/domov, na ktoré je potrebné aplikovať občiansky zákonník, rovnako ako pri prenájme pozemkov, avšak v prípade nebytových priestorov je potrebné aplikovať osobitný zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Osobitne je upravený aj tzv. krátkodobý nájom bytu, ktorý poskytuje vlastníkom viac ochrany ako všeobecná úprava v občianskom zákonníku.
Pri akomkoľvek nájme je potrebné myslieť aj na to, že i o príjem, ktorý je zdaniteľný podľa zákona o daní z príjmov, pričom nájomca je povinný sa registrovať na daňovom úrade.
V každom prípade zle pripravená nájomná zmluva, môže vlastníkovi spôsobiť nemalé problémy, ak bude chcieť ukončiť nájom, prípadne vymáhať neuhradené nájomné.
Advokáti v našej kancelárií Vám radi pomôžu pri odbornej príprave zmluvy, prípadne jej pripomienkovaní.
Celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 3 pracovné dní.
Cena vždy závisí od toho, aké komplikované vzťahy sú riešené. Približné ceny za jednotlivé úkony:
– štandardná nájomná zmluva 250 EUR + DPH
–  pripomienkovanie zmluvy v hodinovej sadzbe 90 EUR + DPH

Podielové spoluvlastníctvo je pomerne bežný spôsob vlastníctva, vzniká napr. dedením, kúpou podielu, spoločnou kúpou nehnuteľností (napr. partnermi), zánikom BSM a pod..
Problém je, keď jeden zo spoluvlastníkov stratí záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom motivácia môže byť rôzna napr. rodinné, či finančné problémy, osobné nezhody.
V tom prípade je potrebné podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
V prípade dohody, je potrebná písomná zmluva na ktorej musia byť overené podpisy všetkých účastníkov, a ktorá presne stanoví spôsob vyporiadania, t.j. kto sa stane vlastníkom a akým spôsobom vyplatí ustupujúceho spoluvlastníka. Táto dohody musí byť následne zavkladovaná v katastri nehnuteľností.
Dohoda môže spočívať aj v tom, že dôjde k spoločnému predaju nehnuteľnosti  tretej osobe.
Pokiaľ však nedôjde k dohode, je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo jedine cestou súdu, keďže nikoho nie je možné nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu.
Súdna cesta je vždy komplikovanejšia a pre strany ťažšia a drahšia. Preto je vhodné preferovať zmierlivé riešenie.
Ako všetky úkony, ktoré sa týkajú nehnuteľností, je žiadúce riešiť tento proces za účasti advokáta, prípadne inej odborne vzdelanej osoby.
V prípade, ak sú strany dohodnuté a chcú uzavrieť zmluvu, tak celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 5 pracovných dní.
– štandardná zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vrátane návrhu na vklad do katastra nehnuteľností 400 EUR + DPH
V prípade, ak nie je dohoda účastníkov a je potrebné rokovať s protistranou, prípadne zabezpečiť znalecké ocenenie nehnuteľnosti, je cena vyššia a kombinovaná s hodinovou sadzbou vo výške 90 EUR + DPH.
Bežné a vo svojej podstate veľmi nepríjemné sú spory medzi susedmi, ktoré vznikajú často z toho, že sused svojim správaním obmedzuje alebo zasahuje do nerušeného výkonu vlastníckeho práva.
Škála týchto zásahov je veľmi široká, bližšie sú tieto demonštratívne vymenované v občianskom zákonníku, ktorý jednoznačne uvádza, že vlastník veci (osobitne nehnuteľnej) nesmie ohroziť „susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok“.
Ideálne je predísť akýmkoľvek susedským sporom, tieto riešiť už v zárodku pokojnou komunikáciou a pomenovaním problému, ktorý medzi susedmi je alebo vzniká.
Pokiaľ však slušný spôsob k ničomu nevedie, je možné domáhať sa ochrany primárne na obci, ktorá môže svojim opatrením uložiť povinnosť osobitne obnoviť pôvodný stav.
Ak nepomôže ani takýto zásah, je možné domáhať sa ochrany cestou súdu, a to tak priamo žalobou ako aj návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, a to najmä ak ide o takú intenzitu, pri ktorej nie je možné čakať na konečné/meritórne rozhodnutie súdu.
Tieto spory sú často v osobnej rovine, pričom advokát, ktorý nie je osobne zainteresovaný, môže častokrát urovnať spor aj mimosúdne, bez emócií a usmerniť aj vlastného klienta tak, aby sa predišlo sporom.
Pri poskytnutí právnej pomoci je potrebné rátať s hodinovou sadzbou sadzbou 90 EUR + DPH. Počet hodín je možné odhadnúť až po oboznámení sa s konkrétnym problémom.
Vydržanie nehnuteľností je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.
Zákon predpokladá pre účely vydržania splnenie prísnych podmienok, osobitne:
– držiteľ musí byť oprávnený a dobromyseľný v tom, že mu vec patrí
– musí uplynúť 10 ročná vydržacia doba, do ktorej doby sa započítava aj dobromyseľná držba právnych predchodcov (napr. rodičov alebo predchádzajúcich vlastníkov).
Oproti pôvodnej úprave, kedy vydržanie riešili notári, dnes je potrebné, aby oprávnený držiteľ podal návrh na potvrdenie vydržania súdom, pričom vydržanie sa rieši podľa ustanovení civilného mimosporového poriadku.
Súd posúdi návrh aj bez vyjadrenia účastníkov, pričom v prípade, ak má za to, že sú splnené podmienky vydržania vydá tzv. vyzývacie uznesenie, ktorým vyzve všetkých dotknutých, aby v lehote nie kratšej ako 6 mesiacov vzniesli prípadné námietky.
V prípade, ak nikto nevznesie námietky, resp. vznesené námietky súd zamietne, vydá uznesenie o potvrdení vydržania, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľnosti a je záväzné pre každého.
Je vhodné poznamenať, že vydržať možno aj práva zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu, právo užívania a pod.).
Posúdenie otázok spojených s vydržaním odporúčame vždy konzultovať s advokátom, keďže ide o odborné otázky a je možné sa vyhnúť napr. zamietnutiu návrhu pre nesplnenie podmienok.
Pri poskytnutí právnej pomoci je potrebné rátať s hodinovou sadzbou sadzbou 90 EUR + DPH. Počet hodín je možné odhadnúť až po oboznámení sa s konkrétnym problémom. Neváhajte nás kontaktovať a overiť si, či môžete vydržať nehnuteľnosť alebo jej časť.
Zmluva o vstavbe, nadstavbe a prístavbe je jedna z foriem tzv. originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva.
Takáto zmluva je typická najmä pri nadstavbách bytových domov (bytoviek), prípadne prístavby k rodinným domom. 
Základné náležitosti zmluvy sú upravená v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom osobitne vo vzťahu k bytovému domu je potrebné rátať s 2/3 súhlasom všetkých  vlastníkov bytového domu.
Zmluva je pomerne komplikovaná, túto by mal nevyhnutne pripraviť advokát v  spolupráci so znalcom, resp. inou odbornou osobou, ktorá okrem iného prepočíta všetky podiely spoluvlastníkov vzhľadom na zmenu výmery podlahovej plochy bytového domu.
Cena zmluvy 
– v prípade bytového domu je približne vo výške 1 000 EUR + DPH,
– v prípade prístavby rodinného domu 700 EUR + DPH.
Zápis stavieb do katastra nehnuteľností pri fyzických osobách nepodnikateľoch sa týka prevažne rodinných domov, záhradných domčekov, garáží, hospodárskych budov.
Do katastra je možné zapísať tak rozostavanú stavbu (väčšinou pre účely financovania výstavby bankou a zriadenia záložného práva) ako aj už ukončenú a skolaudovanú stavbu, ktorej bolo pridelené súpisné číslo.
Podkladom pre zápis do katastra je kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla a geometrický plán.
Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak zo znaleckého posudku je zrejmé, že je postavené aspoň prvé nadzemné podlažie. Pre zápis do katastra nehnuteľnosti je potrebné doložiť aj stavebné povolenie, pričom osoba stavebníka sa zapíše ako vlastník.

Pracovné právo

Pracovné zmluvy zakladajú pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Pracovná zmluva vyžaduje písomnú formu, pričom základné obsahové náležitosti sú:
– druh práce spolu s jeho stručným popisom
– miesto výkonu práce (ideálne presná adresa, alebo mesto napr. Bratislava)
– deň nástupu do zamestnania
– mzdové podmienky.
Pracovná zmluva sa môže uzavrieť 
– na dobu určitú, v tom prípade uplynutím tejto doby automaticky zanikne (ak zo správania strán nevyplynie, že majú záujem pokračovať v trvaní pracovného pomeru – takto sa môže zmluva zmeniť z doby určitej na dobu neurčitú)
– alebo na dobu neurčitú, v tom prípade takáto zmluva zanikne až v dôsledku platnej výpovede, dohody prípadne okamžitým skončením pracovného pomeru.
Typickým znakom novo uzatvorenej pracovnej zmluvy je tzv. skúšobná doba v trvaní maximálne 3 mesiace (resp. u vedúcich zamestnancov 6 mesiacov), pričom v tejto lehote je tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ oprávnený skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu.
Jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Takáto dohoda musí mať písomnú formu, pričom v prípade, ak ide o skončenie z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, ďalej z organizačných dôvodov alebo z dôvodu zdravotného stavu zamestnanca, musí byť tento dôvod uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru. 
Skončenie pracovného pomeru dohodou je výhodné tak pre zamestnanca ako aj pre zamestnávateľa. Zamestnanec v závislosti od dôvodu skončenia pracovného pomeru môže mať v prípade dohody nárok na vyššie odstupné, pričom v prípade odchodu do dôchodku mu vznikne nárok aj na odchodné.
Pri skončení pracovného pomeru dohodou je potrebné dbať na to, že pracovný pomer končí dátumom na ktorom sa strany dohodnú, pričom neaplikuje sa výpovedná doba.
Okrem nárokov na odstupné, prípadne odchodné, vznikne zamestnancovi aj nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ktorú si nemohol čerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia, ktorý predpokladá, že došlo k neprijateľnému porušeniu povinnosti, či už na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len v prípade, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin  alebo závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Pričom zamestnávateľ tak môže učiniť len v lehote dvoch mesiac od kedy sa o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel (subjektívna lehota) najneskôr však do jedného roka kedy dôvod vznikol (objektívna lehota).
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer len v prípade, ak
– podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu
– zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti
– je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Zamestnanec môže kedykoľvek, to aj bez udania dôvodov skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Je tu zásadný rozdiel medzi výpoveďou zo strany zamestnanca (kedykoľvek a aj bez udania dôvodu) a výpoveďou zo strany zamestnávateľa (kde dôvody výpovede sú striktne dané v Zákonníku práce).
Je potrebné dbať na to, že aj výpoveď zo strany zamestnanca musí mať písomnú formu a musí byť doručená zamestnávateľovi.
Od momentu doručenia výpovede začína plynúť výpovedná doba, ktorej dĺžka je minimálne jeden mesiac pričom v pracovnej zmluve môže byť dohodnutá dlhšia výpovedná doba.
Zamestnanec je povinný aj vo výpovednej dobe pokračovať vo výkone práce, to je nemôže svojvoľne odísť z dôvodu výpovede.
V prípade doručenia výpovede je možné túto výpoveď písomne odvolať len so súhlasom zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v Zákonníku práce, a to ak
– sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
– sa zamestnanec stane nadbytočný v
– zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
– zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
– zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 (odvolanie zo zvolenej alebo menovanej funkcie)
– zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise
– zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
– sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede,
Je potrebné zdôrazniť, že výpoveď zo strany zamestnávateľa musí spĺňať prísne formálne predpoklady upravené v Zákonníku práce, okrem iného musí mať písomnú formu a musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk (môže byť doručená aj priamo na pracovisku). Odmietnutie prevzatia výpovede má rovnaké účinky ako prevzatie, pričom zamestnanec sa nedozvie o dôvodoch výpovede.
Samotné dôvody výpovede musia byť jasné, zrozumiteľné a nezameniteľné, aby zamestnanec v prípade, ak sa domnieva, že dôvody výpovede nie sú dané, sa voči výpovedí vedel účinne brániť (napr. žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru).
Preskúmanie platnosti výpovede, ako aj možnosti podania prípadnej žaloby je v kompetencii advokáta. Cena právnej služby závisí od konkrétneho prípadu, často krát ide o kombináciu hodinovej sadzby ako aj podielovej odmeny.
V prípade skončenia pracovného pomeru, pri ktorom sa zamestnanec domnieva, že bol skončený neplatne, je možné v (prepadnej/prekluzívnej) lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, podať na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Predpokladom úspešného podania žaloby je oznámenie zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Súd pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru prizná zamestnancovi nárok na náhradu mzdy (od momentu ako oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní), pričom náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za obdobie 36 mesiacov. Akákoľvek náhrada mzdy presahujúca 12 mesiacov môže byť súdom na návrh zamestnávateľa znížená alebo ju súd nemusí vôbec priznať. Takéto rozhodnutie však musí byť jasné odôvodnené, pričom musí byť zrejmé, že priznanie náhrady mzdy presahujúcej dobu 12 mesiacov by bolo nespravodlivé vo vzťahu k zamestnávateľovi. Súd hľadá spravodlivú rovnováhu medzi dôsledkami prípadného neplatného skončenia pracovného pomeru, oprávnenými záujmami zamestnanca a zamestnávateľa.
Zamestnanci v pracovnoprávnych vzťahoch majú okrem slobodnej voľby zamestnania viaceré práva, ktoré musí zamestnávateľ striktne dodržiavať, najmä
– právo na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky 
– právo na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania 
Tieto práva patria každému zamestnancovi bez ohľadu na pohlavie, manželský a rodinný stav, sexuálnu orientáciu, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, zdravotný stav, genetické vlastností, vieru, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, odborovú činnosť, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú a ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.
Zákonník práce stanovuje základné predpoklady zákazu diskriminácie, pričom detailnejšie je táto problematika riešená v osobitnom antidiskriminačnom zákone, ktorý definuje formy diskriminácie, vrátane sexuálneho obťažovania na pracovisku.
Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania sa môže ochrany svojich práv domáhať na súde, a to najmä
–  aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania a ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie
– ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
– ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V prípade súdneho konania sa uplatňuje tzv. negatívne dôkazné bremeno, t.z. zamestnávateľ preukazuje, že nedošlo k porušeniu zákazu diskriminácie.
Žaloba si vyžaduje odborné zastúpenie advokátom, pričom zamestnanec sa môže dať zastupovať aj právnickými osobami, ktoré sa venujú ochrane pred diskrimináciou, alebo ktorým zákon priznáva osobitné postavenie.

Medzi základné (Ústavou SR garantované) práva zamestnancov patrí právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP).  Samotná ochrana zdravia je chápaná nie len vo fyzickom kontexte ako neprítomnosť choroby, ale aj ako pocit fyzickej, psychickej a sociálnej pohody.
Zamestnávateľ je pri výkone práce povinný vytvoriť a dodržiavať systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.
 Zamestnávateľ je v povinný najmä:
  sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci ,
– vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce,
– zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam,
– zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziká pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
– nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
– určovať bezpečné pracovné postupy,
– písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov,
Zamestnanci sú povinní najmä:
– pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka,
– dodržiavať zákony a pravidlá BOZP, pokyny na zaistenie bezpečnosti, zásady bezpečnej práce, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol oboznámený,
– spolupracovať so zamestnávateľom v oblasti BOZP tak, aby zamestnávateľovi umožnil plniť povinnosti na úseku BOZP,
– vykonávať prácu, používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky podľa návodov na používanie a poznatkov, vedomostí a zručností,
– používať bezpečnostné a ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky,
– zúčastňovať sa na školeniach o BOZP, ktoré organizuje zamestnávateľ,
– oznámiť vedúcemu zamestnancovi alebo bezpečnostnému technikovi také nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, a podľa svojich schopností sa aj zúčastniť na odstraňovaní týchto nedostatkov,
– nepoužívať alkohol, omamné a iné psychotropné látky na pracovisku a nenastupovať pod vplyvom týchto látok do práce,
bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi pracovný úraz, iný úraz, ak vznikol na pracovisku, nebezpečnú udalosť.

Rodinné právo

Štatisticky sa na Slovensku rozvedie niečo viac ako 8000 manželstiev, pričom napriek na prvý pohľad vysokému číslu patríme medzi krajiny nižším priemerom rozvodovosti. 
Štandardný zákonný predpoklad pre rozvod manželstva je, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené a rozvrátené, manželstvo prestalo plniť  svoj účel, pričom nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu týchto vzťahov.
Dôvody a príčiny rozvratu manželstva skúma súd individuálne, pričom pri rozvode nie je potrebný súhlas druhého manžela. To znamená, že súd sa jednak oboznámi s návrhom na rozvod, vypočuje oboch manželov, zistí, čo je príčina rozvratu ich manželstva, prípadne zisťuje, či nie je možnosť tieto vzťahy napraviť (napr. manželská poradňa), pričom pokiaľ súd dospeje k záverom, že manželstvo je trvalo rozvrátené, tak pristúpi k rozvodu.
Súd skúma postoj oboch manželov k návrhu na rozvod, pričom mnohokrát nastane situácia, že s rozvodom ako aj príčinami súhlasia obaja manželia. Uvedené však nezbavuje súd povinnosti skúmať tieto dôvody rozvodu a posúdiť, či ich nie je možné zvrátiť.
Platí, že v prípade, ak obaja manželia s rozvodom súhlasia, rozvod je jednoduchší a menej náročný na dokazovanie ako aj psychiku manželov.
V prípade, ak sú v manželstve maloleté deti, súd vždy povinne prihliada na záujem maloletého dieťaťa., keďže súd obligatórne rozhoduje aj o úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu.
Samotné príčiny rozvodu sú rozdielne, vždy je potrebné, aby ten ktorý z manželov detailne opísal advokátovi svoj pohľad na vec, funkčnosť manželstva a dôvody prečo sa chce rozviesť. Pritom sa je potrebné pripraviť aj na otázky zasahujúce do intímnej sféry, spoločného hospodárenia a nakladania s majetkom, prípadné neduhy (alkohol, gambling…) jedného z manželov, ako aj násilie (psychické, či fyzické), ktorého sa môže dopúšťať tak muž ako aj žena.
Cena za spísanie návrhu na rozvod a zastupovanie v rozvodovom konaní sa stanovuje individuálne a závisí od toho, či manželia komunikujú, čo je dôvodom rozvodu a či je súčasťou aj úprava práv a povinnosti k maloletým deťom.
Spísanie návrhu na rozvod tak začína sume cca 300 EUR + DPH. Zastupovanie v rozvodovom konaní  v hodinovej sadzbe 90 EUR + DPH  (napr. pojednávanie, písomné podanie na súd, rokovanie s klientom).
  • V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
  • Súd pri rozhodnutí vždy skúma primárne záujem maloletého dieťaťa a následne spôsobilosť rodičov a ich záujem vychovávať dieťa. 
    V princípe by mal súd vždy primárne skúmať možnosti spoločnej starostlivosti, a to v prípade, ak a takýto spôsob prejavia záujem obaja rodičia. V prípade spoločnej starostlivosti súd neupravuje styk detí s rodičmi, tento ponecháva na dohodu rodičov (predpokladá sa schopnosť rodičov bez problémov komunikovať), pričom súčasne neurčuje výživné (rodičia by sa mali podieľať spoločne), pokiaľ sa na výživnom rodičia osobitne nedohodnú.
V prípade, ak sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa, a aspoň jeden z nich prejaví záujem o striedavú osobnú starostlivosť, súd je povinný skúmať, či je to v záujme dieťaťa. Súd v prípade striedavej starostlivosti upravuje v rozhodnutí dĺžku striedavej starostlivosti toho ktorého rodiča, pričom súčasne môže rozhodnúť o výške výživného, resp. rozhodnúť, že výživné neurčuje. Rozhodnutie  o výživnom závisí jednak od dĺžky striedavej starostlivosti toho ktorého rodiča, príjmových pomerov rodičov a najmä potrieb dieťaťa.
Do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zverí súd maloleté dieťa v prípade, ak do úvahy neprichádza ani jeden z vyššie uvedených spôsobov, pričom súd zohľadňuje primárne záujme dieťaťa a spôsobilosť rodičov. Pri tomto type rozhodnutia súd vždy upraví výživné, ktoré platí ten rodič, do ktorého starostlivosti dieťa nebolo zverené. Rovnako súd upraví styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Rodičia môžu od úpravy styku upustiť.
Plnenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa je zákonnou povinnosťou rodičov a to až do doby, do kedy sa dieťa nie je schopné samo živiť. 
  • Platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu ich maloletých detí v rozsahu svojich schopností, možností a majetkových pomerov, minimálne však vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.  Taktiež platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

  • Ako sme už spomenuli v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností, pokiaľ maloleté dieťa pochádza z manželstva, súd pri rozvode manželstva vždy rozhoduje aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, okrem iného aj o povinnosti jedného z rodičov hradiť výživné a aj to v akej výške.
  •  

Obdobne pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú rozsah vyživovacej povinnosti upravuje súd, prípadne schvaľuje dohodu rodičov na výške výživného. 
Zároveň platí, že všetky dohody o výživnom a súdne rozhodnutia možno zmeniť ak sa zmenia pomery, najmä na strane maloletého dieťaťa, ktorého záujem je prvoradý, a náklady na výživu ktorého sa v priebehu jeho dospievania menia (náklady na krúžky, záľuby, vzdelanie a pod. …).
Samotné výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách určených dohodou alebo súdnym rozhodnutím, a to vždy na mesiac dopredu. Výživné na maloleté dieťa nie je možné započítavať na vzájomnú pohľadávku medzi rodičmi.

Právo na výživné zároveň nepodlieha premlčaniu, avšak možno ho priznať spätne len odo dňa začatia konania. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania.
 

 
Ďalším typom vyživovacej povinnosti je vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
Pri tomto type zákon rozlišuje medzi vyživovacou povinnosťou medzi manželmi počas trvania manželstva a príspevkom na výživu rozvedeného manžela, teda po rozvode manželstva.

1) Vyživovacia povinnosť počas manželstva

Platí, že manželia majú počas manželstva vzájomnú vyživovaciu povinnosť. V prípade, že si jeden z manželov takúto povinnosť neplní, rozhodne o jej rozsahu súd tak, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, pričom pri rozhodovaní prihliada na to, ako sa ktorý z manželov stará o spoločnú domácnosť. Na rozdiel od výživného na maloleté dieťa v prípade manželov súd rozhoduje výlučne na návrh jedného z nich.

2) Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Právna úprava príspevku na výživu rozvedeného manžela sa aplikuje v prípade, ak po rozvode manželstva jeden z manželov nie je schopný  sa sám živiť (z rôznych dôvodov napr. zdravotných). Manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť môže žiadať druhého manžela aby mu primerane prispieval na výživu podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.

Ak sa manželia na výške príspevku nevedia dohodnúť, rozhodne na návrh jedného z nich súd, pričom pri rozhodovaní prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu a rozpadu manželstva. 

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu možno výnimočne predĺžiť ak jestvujú objektívne dôvody, najmä ak:

a) manželovi, ktorý nie je schopný sa sám živiť bolo po rozvode manželstva zverené do opatery dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,
b) manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť trpí zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú neustálu opateru druhej osoby.

K zániku práva na príspevok na výživu dochádza v momente, kedy rozvedený manžel odkázaný na príspevok na výživu uzavrie nové manželstvo, alebo v prípade, kedy rozvedený manžel povinný prispievať na výživu zomrie.
V drvivej väčšine prípadov platí, že o rodičoch dieťaťa nie sú žiadne pochybnosti. V praxi sa však vyskytujú prípady, kedy je otázka otcovstva maloletého dieťaťa nezodpovedaná prípadne je otcovstvo spochybnené.

Zákon o rodine aj napriek nie úplne dokonalej textácii v § 84 ustanovuje, že otcovstvo sa určuje na základe domnienok, konkrétne :

1) otcovstvo manžela,

2) súhlasné vyhlásenie rodičov,

3) preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období a to bez existencie vylučujúcich okolností, a zároveň rozhodnutie súdu.

Ad 1) Otcovstvo manžela matky dieťaťa

Pokiaľ sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní od jeho zániku (za súčasného splnenia podmienky, že žena v tomto období neuzavrie ďalšie manželstvo), za otca dieťaťa sa považuje manžel matky.

V praxi ide o najčastejšie vyskytovanú sa domnienku otcovstva, ktorá primárne vychádza z predpokladu, že pokiaľ sa dieťa narodí v manželstve, jeho otcom je manžel matky. 

Pre automatické splnenie tejto domnienky otcovstva musia nastať dve právne skutočnosti – narodenie dieťaťa a trvanie manželstva. Pri splnení týchto dvoch skutočností sú ďalšie skutočnosti pre určenie otcovstva irelevantné (napr. neplodnosť otca, dlhodobé odlúčenie manželov a pod.), a tieto by sa riešili len v prípade inštitútu zapretia otcovstva.

Zároveň ako sme uviedli vyššie platí, že táto domnienka sa uplatní aj v prípade, že dôjde k narodeniu dieťaťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní od jeho zániku (právoplatnosť rozsudku o rozvode, úmrtie manžela, vyhlásenie za mŕtveho či dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení manželstva za neplatné). V prípade ak sa matka dieťaťa pred uplynutím 300 dní odo dňa zániku manželstva znova vydá, otcovstvo v zmysle tejto domnienky bude svedčiť druhému manželovi.

Manžel matky dieťaťa môže do troch rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré dôvodne spochybňujú, že je otcom dieťaťa zaprieť na súde, že je otcom dieťaťa.  Ak sa však dieťa narodí v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo (prípadne bolo vyhlásené za neplatné), možno otcovstvo dieťaťa zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa (z rôznych objektívnych či subjektívnych dôvodov).

Zaprieť otcovstvo má manžel právo voči dieťaťu a matke, a ak jeden z nich už nežije, voči tomu druhému – žijúcemu. 

Obdobné právo zaprieť otcovstvo dieťaťa na súde má aj matka dieťaťa, pričom zákonné ustanovenia sa použijú primerane.

Ad 2) Súhlasné vyhlásenie rodičov dieťaťa

Ak nie je otcovstvo dieťaťa určené podľa domnienky uvedenej v bode 1), za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa. 

Súhlasné vyhlásenie rodičov dieťaťa musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. V prípade maloletého rodiča musí byť vyhlásenie vykonané výlučne pred súdom. 

Uvedené súhlasné vyhlásenie je možné urobiť aj pred narodením dieťaťa, dieťa však už v tom čase musí byť počaté.

Otec dieťaťa ale aj jeho matka môžu v lehote 3 rokov odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom zaprieť otcovstvo, ale len v prípade, že je vylúčené, že by vyhlásením určený otec mohol byť otcom dieťaťa.

Ad 3) 

Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého až po narodenie dieťaťa neprešlo viac ako 300 dní a menej ako 180 dní, a zároveň jeho otcovstvo nevylučujú žiadne vážne okolnosti. táto domnienka otcovstva sa musí uplatniť v súdnom konaní podľa štvrtého dielu Civilného mimosporového poriadku.

Návrh na určenie otcovstva na súd môže podať muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, ale aj dieťa či jeho matka.

Cena za spísanie návrhu na určenie otcovstva súdom je individuálna, pričom začína na sume 200 Eur + DPH. Následné zastupovanie v konaní (pojednávanie, vyjadrenia…) je spoplatnené hodinovou sadzbou 90 Eur + DPH.
V zmysle § 136 Občianskeho zákonníka rozlišujeme dva základné typy spoluvlastníctva vecí – podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Platí, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. 
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré jeden z manželov získal dedičstvom, ktoré dostal darom a tiež veci, ktoré na základe svojej povahy slúžia výlučne osobnej potrebe jedného z manželov či výkonu povolania jedného z manželov. Rovnako tak do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria ani veci vydané jednému z manželov na základe predpisov o reštitúcii majetku, ak mal tento manžel vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Tiež platí, že manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov je viazaný na okamih zániku manželstva (okrem špecifických výnimočných prípadov, kedy môže súd zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj počas manželstva).
Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné toto vyporiadať, a to vrátane záväzkov vzniknutých počas manželstva.
Základné zásady vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov:
Vždy sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z bývalých manželov môže pri vyporiadaní žiadať aby sa mu uhradilo všetko čo vynaložil na spoločný majetok v BSM, a na druhej strane je povinný nahradiť všetko čo sa zo spoločného majetku patriaceho do BSM uhradilo na jeho vlastný majetok.
Ďalej sa prioritne prihliada na záujmy a potreby maloletých detí, tiež na to, ako sa ktorý z manželov staral o rodinu a  domácnosť, ako sa zaslúžil o nadobudnutie majetku a udržiavanie spoločných vecí. 
Spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov:
a) Vyporiadanie BSM dohodou
V zásade najvhodnejší spôsob vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého hlavnou výhodou je možnosť upraviť si spôsob vyporiadania vzájomne akceptovateľným spôsobom.
Ak dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Pokiaľ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili aj nehnuteľnosti, vykoná kataster zápis zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam práve na podklade dohody o vyporiadaní BSM. 
b) Vyporiadanie BSM súdom
Pokiaľ sa vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nevykoná dohodu, vykoná ho na návrh jedného z bývalých manželov súd v súlade so zásadami vyporiadania uvedenými vyššie. 
c) Vyporiadanie BSM pokiaľ nedôjde k dohode ani k podaniu návrhu na vyporiadanie súdom v lehote troch rokov od jeho zániku
Pokiaľ v lehote troch rokov od zániku manželstva nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a ani nebol v tejto lehote podaný návrh na vyporiadanie na súd platí, že 
– pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva užíva ako výlučný vlastník pre svoju potrebu, resp. pre potreby svojej rodiny a domácnosti,
– o ostatných hnuteľných a najmä nehnuteľných veciach platí, že tieto sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké (to platí aj o majetku, ktorý sa objaví po vyporiadaní majetku a nebol zahrnutý do vyporiadania).
Cena za spísanie dohody o vyporiadaní BSM je veľmi individuálna, pričom závisí od rozsahu masy BSM, pričom začína na sume 300 Eur + DPH.
Cena za spísanie návrhu na vyporiadanie BSM súdom je rovnako individuálna, začínajúca na sume 300 Eur, a následnej hodinovej sadzbe za zastupovanie v sume 90 Eur + DPH (zastupovanie na pojednávaní, vyjadrenie …). 
V zmysle ustanovení občianskeho zákonníka platí, že spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu až dosiahnutím plnoletosti, teda nadobudnutím 18. roku života, prípadne skôr pri uzavretí manželstva.
Pokiaľ teda maloletá osoba pred dosiahnutím plnoletosti nemôže nadobúdať práva a povinností na základe vlastných úkonov, musí byť pri týchto zastúpená zákonným zástupcom, najčastejšie rodičom. Rodičia (prípadne opatrovník) sú povinní spravovať majetok neplnoletých osôb, pričom platí, že pokiaľ nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom neplnoletej osoby potrebný súhlas súdu.
V praxi sa stretávame s rôznymi situáciami napr. starí rodičia sa rozhodnú darovať nehnuteľnosť svojím vnúčatám. Zo samotnej povahy takéhoto právneho úkonu je zrejmé, že nepôjde o bežnú vec t. j. na to aby darovacia zmluva nadobudla právne účinky, bude potrebný súhlas súdu.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vzhľadom na skutočnosť, že pri právnych úkonoch bude maloletý zastúpený svojimi rodičmi, je ešte pred ich zrealizovaním potrebné dôsledne skúmať a zvážiť či nie je daný konflikt záujmov medzi záujmami maloletého a jeho zákonných zástupcov (napr. ak by chceli nehnuteľnosť dieťaťu darovať priamo rodičia t. j. jeho zákonní zástupcovia).  V takom prípade je potrebné podať návrh na súd aby ustanovil maloletému opatrovníka (najčastejšie iná blízka osoba), ktorý za neho vykoná prejav vôle – podpíše zmluvu.
Aj v prípade, že dieťa budú pri prejave vôle zastupovať zákonní zástupcovia, ale rovnako aj v prípade zastupovania opatrovníkom, stále platí, že predmetný právny úkon musí pre nadobudnutie právnych účinkov schváliť súd. 
Miestne príslušným súdom na konanie o schválenie právneho úkonu maloletého je súd, v obvode ktorého má maloletý v čase podania návrhu na začatie konania trvalé bydlisko.
Maloletý je v súdnom konaní priamo zo zákona v zastúpený kolíznym opatrovníkom (pozor nezamieňať s opatrovníkom v prípade konfliktu záujmov v zmysle predchádzajúceho odseku), pričom kolíznym opatrovníkom je zo zákona príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Určujúcim kritériom pri rozhodovaní súdu o tom či právny úkon maloletého schváliť je vždy záujem maloletého, pričom súd do úvahy o. i. berie aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka. 
Právoplatnosťou súdneho rozhodnutia nadobúda právny úkon maloletého účinky.
Naša kancelária zabezpečuje kompletný právny servis pri procese prevodu nehnuteľností na maloletého, od spísania zmluvy, podanie návrhu na schválenie právneho úkonu maloletého súdom, až po zápis do katastra nehnuteľností.
Cena za naše služby je vždy stanovená individuálne, pričom začína na sume  
– od 250 Eur za spísanie právneho úkonu vrátane podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností,
– od 150 Eur za spísanie návrhu na ustanovenie opatrovníka/schválenie právneho úkonu maloletého súdom.

Dedenie

Konanie o dedičstve je osobitným druhom súdneho konania, ktoré sa riadi civilným mimosporovým poriadkom, a v ktorom sa prejednáva majetok poručiteľa. 
Konanie môže začať na návrh, ale prevažne začína bez návrhu na základe hlásenia úmrtia z matriky, kedy súd začne vo veci konať ex offo, teda z úradnej povinnosti. 
Jednotlivými úkonmi poverí súd notára, ktorý je náhodne vybraný elektronickými prostriedkami, pričom notár následne realizuje jednotlivé úkony v dedičskom konaní a prejedná dedičstvo po poručiteľovi. 
V priebehu dedičského konania sa je možné nechať zastúpiť advokátom, ktorý dôsledne dohliada na práva dedičov, úzko spolupracuje s notárom, najmä pri zistení majetku, či tvorbe tzv. dedičskej dohody, pokiaľ je dedičov viac a rozhodnú sa dediť inak ako podielmi vyplývajúcimi zo zákona. 
V praxi sa stáva, že pri prejednaní dedičstva sa opomenie (a to z rôznych dôvodov) prejednať časť majetku poručiteľa.
Pre tieto prípady tu existuje možnosť dodatočne prejednať tzv. novoobjavené dedičstvo, čiže formálne predediť ďalšie majetkové hodnoty, ktoré neboli poňaté do masy dedičstva v pôvodnom konaní.
Mnohokrát ide o rôzne nevyporiadané pozemky, ktoré neboli správne prededené ešte po právnych predchodcoch (starých, či prastarých rodičov), resp. neboli správne evidované v katastri nehnuteľnosti.
Čiže v prípade, ak sa objaví nový majetok, je potrebné podať návrh na súd, ktorý bol príslušný pri pôvodnom konaní o dedičstve, identifikovať poručiteľa, označiť pôvodné dedičské konanie a identifikovať majetok, ktorý má byť prejednaný.
Vydedenie ako jednostranný právny úkon je osobitný inštitút dedičského práva, ktorým poručiteľ vylúči z dedenia niektorého alebo viacero dedičov.
Vydediť je možné len potomkov, čiže deti (descendenti v priamej línií), pričom vydedenie ako mimoriadny zásah do dedičských práv je možný len zo striktne stanovených zákonných dôvodov, ktoré nie je možné rozširovať.
Vydedenie potomka tak prichádza do úvahy len v prípade, ak:
– v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
– o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
– bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
– trvalo vedie neusporiadaný život.
Na formálne náležitosti listiny o vydedení sa vzťahujú totožné ustanovenia ako na spísanie závetu, čiže je tak možné spraviť buď vlastnoručne, strojovo za prítomnosti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Z hľadiska obsahu takejto listiny o vydedení je nevyhnutné nezameniteľným a jasným spôsobom uviesť konkrétny dôvod vydedenia, inak sa na takúto listinu nemusí prihliadať.
Rovnako je potrebné upozorniť, že vydedenie sa nevzťahuje na zjednodušene povedané vnukov, pokiaľ sa to v listine o vydedení vyslovenie neuvedie. To znamená, že ak poručiteľ vydedí vlastného potomka, stále môžu dediť jeho deti.
Pri spísaní závetu je potrebné mať na pamäti, že deti ako priamy potomkovia  majú priamo zo zákona nárok na svoj dedičský podiel. 

Pokiaľ poručiteľ spíše závet, kde opomenie svojho priameho potomka, je v tejto časti závet relatívne neplatný. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Je potrebné rozlišovať medzi vydedením a opomenutím, ide o rozličné právne inštitúty s rôznymi dôsledkami.

Závet môžu spísať len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je staršia ako 15 rokov, pričom pri spísaní závetu sa nemôže nechať zastúpiť.  

Závet musí obsahovať deň, mesiac a rok kedy, bol podpísaný, musí mať písomnú formu, musí byť ukončený podpisom (to čo je pod podpisom sa neráta), inak je neplatný.

Závetca v závete uvedie osoby, ktoré majú po ňom dediť, pričom môže presne uviesť, kto čo a v akom podiele zdedí. Ak je dedičov viac a závetca neuvedie inak, podiely dedičov budú rovnaké. Samotný závet nemôže obsahovať žiadne podmienky pre dedičov, na takéto sa nebude prihliadať. Spísaný závet je možné kedykoľvek počas života zmeniť alebo odvolať.

Poznáme tri spôsoby, akými môžeme zriadiť závet.

– vlastnoručný závet – tento musí byť spísaný celý vlastnou rukou závetcu, nevyžaduje sa účasť alebo prítomnosť svedkov. Závet je potrebné zveriť dôveryhodnej osobe, ktorá ho v dedičskom konaní predloží.

– tzv. strojový závet – závet spísaný pomocou technických prostriedkov, napr. na počítači. Tento závet je platný len v prípade, ak sú prítomní dvaja svedkovia, ktorí osvedčia podpis a poslednú vôľu závetcu. Svedkom nemôže byť dedič ani jeho blízka osoba. Aj v tomto prípade platí, že závet je potrebné zveriť dôveryhodnej osobe, ktorá ho v dedičskom konaní predloží.

– Posledný spôsob spísania závetu je formou notárskej zápisnice. Ide o najbezpečnejší spôsob, kedy notár dozrie na správnosť obsahových náležitostí a závet zaeviduje do registra závetov, čiže nehrozí, aby sa stratil, resp. aby sa na tento neprihliadalo. Táto forma závetu je povinná pre neplnoletých starších ako 15 rokov.

Osobitne je potrebné zdôrazniť, že osoby, ktoré nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať musia spísať závet pred troma svedkami, a to bez ohľadu na formu závetu.