Občan

Nehnuteľnosti

Kompletný právny servis pri prevode nehnuteľností, či už v prípade kúpy, predaja, darovania alebo zámeny nehnuteľností.  
Celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 3 pracovné dní.
Cena vždy závisí od toho, aké komplikované vzťahy sú riešené. Približné ceny za jednotlivé úkony:
– štandardná zmluva o prevode vlastníctva bytu/domu vrátane návrhu na vklad do katastra nehnuteľností 400 EUR + DPH
–  štandardná zmluva o prevode vlastníctva pozemku vrátane návrhu na vklad do katastra nehnuteľností 300 EUR + DPH
  • Kompletný právny servis ohľadne zriaďovania a výmazu vecných bremien k nehnuteľnostiam (napr. právo doživotného užívania väčšinou v prospech rodičov, právo prechodu, prejazdu – osobitne vo vzťahu k parcelám, uloženia sieti …)
  • Celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 3 pracovné dní.
  • Cena vždy závisí od toho, aké komplikované vzťahy sú riešené. Približné ceny za jednotlivé úkony sú nasledovné:
  • – zriadenie vecné bremena 200 EUR + DPH
  • – zriadenie vecného bremena v zmluve o prevode nehnuteľností 100 EUR + DPH
  • – výmaz vecného bremena 150 EUR + DPH

 

 

 

Zriadenie záložného práva prichádza do úvahy najmä v prípadoch, ak nehnuteľnosť slúži ako zabezpečenie pre veriteľa, ktorý si týmto spôsobom zabezpečuje reálnu vymožiteľnosť svojej pohľadávky.

Vo väčšine prípadov sa záložné právo zriaďuje napr. pri bankových úveroch, pričom takéto záložné zmluvy pripravuje priamo banka s minimálnou možnosťou pre klienta do tejto zmluvy zasiahnuť.

Nie je však nič výnimočné, zriadiť záložné právo aj medzi fyzickými osobami, či podnikateľmi, osobitne pri poskytnutí pôžičky, resp. zabezpečení iného plnenia ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

Zmluvy o zriadení záložného práva sa oceňujú veľmi individuálne, keďže mnohokrát sú viazané na posúdenie iných vzťahov medzi stranami, pričom je potrebné rátať minimálne s trojnásobkom štandardnej hodinovej sadzby vo výške 80 EUR + DPH pre fyzické osoby.

Darovacou zmluvou darca bezodplatne prenecháva obdarovanému nehnuteľnosť, pričom darca „s vďakou“ tento dar prijíma.
Výsledkom darovania je zmena vlastníckych pomerov, pričom darca prestáva byť vlastníkom nehnuteľnosti.
Darovanie je bežné najmä v rámci  rodinných vzťahov, kedy prevažne rodičia darujú nehnuteľností svojim deťom, či vnúčatám. Motívy darovania bývajú rôzne, pričom kopírujú kvalitu rodinných vzťahov, napr: vyporiadanie majetku počas života, zvýhodnenie/znevýhodnenie niektorého z potomkov atď.
Je potrebné si uvedomiť, že darovanie je v princípe nezvratné zbavenie sa vlastníctva, pričom odstúpenie od darovacej zmluvy prichádza do úvahy len vo veľmi výnimočných, zákonom upravených prípadoch, kedy sa obdarovaný správa k darcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Preto je vždy nevyhnutné zvážiť všetky dôsledky darovania prípadne, ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie (v ktorej darca býva), nezabudnúť na zriadenie vecného bremena práva dožitia.
Nájomnou zmluvou prenecháva prenajímateľ nájomcovi nehnuteľnosť za odplatu – nájom.
Dôležitými aspektmi nájomnej zmluvy sú 
– dočasnosť, pričom je veľmi dôležité, či sa zmluva uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú, keďže uvedené má zásadné dopady na prípadné ukončenie zmluvy – jej vypovedanie
– odplata/nájomné, spôsob jej úhrady, možnosti ukončenia zmluvy pre nezaplatenie nájomného
– ďalším aspektom je, že prenajímateľ sa vzdáva svojho práva nehnuteľnosť užívať (ius utendi), ktoré právo má dočasne len nájomca.
Typické príkladu nájomných zmlúv sú prenájmy bytov/domov, na ktoré je potrebné aplikovať občiansky zákonník, rovnako ako pri prenájme pozemkov, avšak v prípade nebytových priestorov je potrebné aplikovať osobitný zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Osobitne je upravený aj tzv. krátkodobý nájom bytu, ktorý poskytuje vlastníkom viac ochrany ako všeobecná úprava v občianskom zákonníku.
Pri akomkoľvek nájme je potrebné myslieť aj na to, že i o príjem, ktorý je zdaniteľný podľa zákona o daní z príjmov, pričom nájomca je povinný sa registrovať na daňovom úrade.
V každom prípade zle pripravená nájomná zmluva, môže vlastníkovi spôsobiť nemalé problémy, ak bude chcieť ukončiť nájom, prípadne vymáhať neuhradené nájomné.
Advokáti v našej kancelárií Vám radi pomôžu pri odbornej príprave zmluvy, prípadne jej pripomienkovaní.
Celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 3 pracovné dní.
Cena vždy závisí od toho, aké komplikované vzťahy sú riešené. Približné ceny za jednotlivé úkony:
– štandardná nájomná zmluva 250 EUR + DPH
–  pripomienkovanie zmluvy v hodinovej sadzbe 90 EUR + DPH

Podielové spoluvlastníctvo je pomerne bežný spôsob vlastníctva, vzniká napr. dedením, kúpou podielu, spoločnou kúpou nehnuteľností (napr. partnermi), zánikom BSM a pod..
Problém je, keď jeden zo spoluvlastníkov stratí záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom motivácia môže byť rôzna napr. rodinné, či finančné problémy, osobné nezhody.
V tom prípade je potrebné podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
V prípade dohody, je potrebná písomná zmluva na ktorej musia byť overené podpisy všetkých účastníkov, a ktorá presne stanoví spôsob vyporiadania, t.j. kto sa stane vlastníkom a akým spôsobom vyplatí ustupujúceho spoluvlastníka. Táto dohody musí byť následne zavkladovaná v katastri nehnuteľností.
Dohoda môže spočívať aj v tom, že dôjde k spoločnému predaju nehnuteľnosti  tretej osobe.
Pokiaľ však nedôjde k dohode, je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo jedine cestou súdu, keďže nikoho nie je možné nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu.
Súdna cesta je vždy komplikovanejšia a pre strany ťažšia a drahšia. Preto je vhodné preferovať zmierlivé riešenie.
Ako všetky úkony, ktoré sa týkajú nehnuteľností, je žiadúce riešiť tento proces za účasti advokáta, prípadne inej odborne vzdelanej osoby.
V prípade, ak sú strany dohodnuté a chcú uzavrieť zmluvu, tak celý proces prípravy zmluvy od prvej návštevy a doručenia dokladov trvá približne 5 pracovných dní.
– štandardná zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vrátane návrhu na vklad do katastra nehnuteľností 400 EUR + DPH
V prípade, ak nie je dohoda účastníkov a je potrebné rokovať s protistranou, prípadne zabezpečiť znalecké ocenenie nehnuteľnosti, je cena vyššia a kombinovaná s hodinovou sadzbou vo výške 90 EUR + DPH.
Bežné a vo svojej podstate veľmi nepríjemné sú spory medzi susedmi, ktoré vznikajú často z toho, že sused svojim správaním obmedzuje alebo zasahuje do nerušeného výkonu vlastníckeho práva.
Škála týchto zásahov je veľmi široká, bližšie sú tieto demonštratívne vymenované v občianskom zákonníku, ktorý jednoznačne uvádza, že vlastník veci (osobitne nehnuteľnej) nesmie ohroziť „susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok“.
Ideálne je predísť akýmkoľvek susedským sporom, tieto riešiť už v zárodku pokojnou komunikáciou a pomenovaním problému, ktorý medzi susedmi je alebo vzniká.
Pokiaľ však slušný spôsob k ničomu nevedie, je možné domáhať sa ochrany primárne na obci, ktorá môže svojim opatrením uložiť povinnosť osobitne obnoviť pôvodný stav.
Ak nepomôže ani takýto zásah, je možné domáhať sa ochrany cestou súdu, a to tak priamo žalobou ako aj návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, a to najmä ak ide o takú intenzitu, pri ktorej nie je možné čakať na konečné/meritórne rozhodnutie súdu.
Tieto spory sú často v osobnej rovine, pričom advokát, ktorý nie je osobne zainteresovaný, môže častokrát urovnať spor aj mimosúdne, bez emócií a usmerniť aj vlastného klienta tak, aby sa predišlo sporom.
Pri poskytnutí právnej pomoci je potrebné rátať s hodinovou sadzbou sadzbou 90 EUR + DPH. Počet hodín je možné odhadnúť až po oboznámení sa s konkrétnym problémom.
Vydržanie nehnuteľností je jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.
Zákon predpokladá pre účely vydržania splnenie prísnych podmienok, osobitne:
– držiteľ musí byť oprávnený a dobromyseľný v tom, že mu vec patrí
– musí uplynúť 10 ročná vydržacia doba, do ktorej doby sa započítava aj dobromyseľná držba právnych predchodcov (napr. rodičov alebo predchádzajúcich vlastníkov).
Oproti pôvodnej úprave, kedy vydržanie riešili notári, dnes je potrebné, aby oprávnený držiteľ podal návrh na potvrdenie vydržania súdom, pričom vydržanie sa rieši podľa ustanovení civilného mimosporového poriadku.
Súd posúdi návrh aj bez vyjadrenia účastníkov, pričom v prípade, ak má za to, že sú splnené podmienky vydržania vydá tzv. vyzývacie uznesenie, ktorým vyzve všetkých dotknutých, aby v lehote nie kratšej ako 6 mesiacov vzniesli prípadné námietky.
V prípade, ak nikto nevznesie námietky, resp. vznesené námietky súd zamietne, vydá uznesenie o potvrdení vydržania, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľnosti a je záväzné pre každého.
Je vhodné poznamenať, že vydržať možno aj práva zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu, právo užívania a pod.).
Posúdenie otázok spojených s vydržaním odporúčame vždy konzultovať s advokátom, keďže ide o odborné otázky a je možné sa vyhnúť napr. zamietnutiu návrhu pre nesplnenie podmienok.
Pri poskytnutí právnej pomoci je potrebné rátať s hodinovou sadzbou sadzbou 90 EUR + DPH. Počet hodín je možné odhadnúť až po oboznámení sa s konkrétnym problémom. Neváhajte nás kontaktovať a overiť si, či môžete vydržať nehnuteľnosť alebo jej časť.
Zmluva o vstavbe, nadstavbe a prístavbe je jedna z foriem tzv. originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva.
Takáto zmluva je typická najmä pri nadstavbách bytových domov (bytoviek), prípadne prístavby k rodinným domom. 
Základné náležitosti zmluvy sú upravená v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom osobitne vo vzťahu k bytovému domu je potrebné rátať s 2/3 súhlasom všetkých  vlastníkov bytového domu.
Zmluva je pomerne komplikovaná, túto by mal nevyhnutne pripraviť advokát v  spolupráci so znalcom, resp. inou odbornou osobou, ktorá okrem iného prepočíta všetky podiely spoluvlastníkov vzhľadom na zmenu výmery podlahovej plochy bytového domu.
Cena zmluvy 
– v prípade bytového domu je približne vo výške 1 000 EUR + DPH,
– v prípade prístavby rodinného domu 700 EUR + DPH.
Zápis stavieb do katastra nehnuteľností pri fyzických osobách nepodnikateľoch sa týka prevažne rodinných domov, záhradných domčekov, garáží, hospodárskych budov.
Do katastra je možné zapísať tak rozostavanú stavbu (väčšinou pre účely financovania výstavby bankou a zriadenia záložného práva) ako aj už ukončenú a skolaudovanú stavbu, ktorej bolo pridelené súpisné číslo.
Podkladom pre zápis do katastra je kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla a geometrický plán.
Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak zo znaleckého posudku je zrejmé, že je postavené aspoň prvé nadzemné podlažie. Pre zápis do katastra nehnuteľnosti je potrebné doložiť aj stavebné povolenie, pričom osoba stavebníka sa zapíše ako vlastník.

Pracovné právo

Pracovné zmluvy zakladajú pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Pracovná zmluva vyžaduje písomnú formu, pričom základné obsahové náležitosti sú:
– druh práce spolu s jeho stručným popisom
– miesto výkonu práce (ideálne presná adresa, alebo mesto napr. Bratislava)
– deň nástupu do zamestnania
– mzdové podmienky.
Pracovná zmluva sa môže uzavrieť 
– na dobu určitú, v tom prípade uplynutím tejto doby automaticky zanikne (ak zo správania strán nevyplynie, že majú záujem pokračovať v trvaní pracovného pomeru – takto sa môže zmluva zmeniť z doby určitej na dobu neurčitú)
– alebo na dobu neurčitú, v tom prípade takáto zmluva zanikne až v dôsledku platnej výpovede, dohody prípadne okamžitým skončením pracovného pomeru.
Typickým znakom novo uzatvorenej pracovnej zmluvy je tzv. skúšobná doba v trvaní maximálne 3 mesiace (resp. u vedúcich zamestnancov 6 mesiacov), pričom v tejto lehote je tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ oprávnený skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu.
Jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Takáto dohoda musí mať písomnú formu, pričom v prípade, ak ide o skončenie z dôvodu, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, ďalej z organizačných dôvodov alebo z dôvodu zdravotného stavu zamestnanca, musí byť tento dôvod uvedený v dohode o skončení pracovného pomeru. 
Skončenie pracovného pomeru dohodou je výhodné tak pre zamestnanca ako aj pre zamestnávateľa. Zamestnanec v závislosti od dôvodu skončenia pracovného pomeru môže mať v prípade dohody nárok na vyššie odstupné, pričom v prípade odchodu do dôchodku mu vznikne nárok aj na odchodné.
Pri skončení pracovného pomeru dohodou je potrebné dbať na to, že pracovný pomer končí dátumom na ktorom sa strany dohodnú, pričom neaplikuje sa výpovedná doba.
Okrem nárokov na odstupné, prípadne odchodné, vznikne zamestnancovi aj nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ktorú si nemohol čerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia, ktorý predpokladá, že došlo k neprijateľnému porušeniu povinnosti, či už na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len v prípade, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin  alebo závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Pričom zamestnávateľ tak môže učiniť len v lehote dvoch mesiac od kedy sa o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel (subjektívna lehota) najneskôr však do jedného roka kedy dôvod vznikol (objektívna lehota).
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer len v prípade, ak
– podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu
– zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti
– je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
Zamestnanec môže kedykoľvek, to aj bez udania dôvodov skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Je tu zásadný rozdiel medzi výpoveďou zo strany zamestnanca (kedykoľvek a aj bez udania dôvodu) a výpoveďou zo strany zamestnávateľa (kde dôvody výpovede sú striktne dané v Zákonníku práce).
Je potrebné dbať na to, že aj výpoveď zo strany zamestnanca musí mať písomnú formu a musí byť doručená zamestnávateľovi.
Od momentu doručenia výpovede začína plynúť výpovedná doba, ktorej dĺžka je minimálne jeden mesiac pričom v pracovnej zmluve môže byť dohodnutá dlhšia výpovedná doba.
Zamestnanec je povinný aj vo výpovednej dobe pokračovať vo výkone práce, to je nemôže svojvoľne odísť z dôvodu výpovede.
V prípade doručenia výpovede je možné túto výpoveď písomne odvolať len so súhlasom zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v Zákonníku práce, a to ak
– sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
– sa zamestnanec stane nadbytočný v
– zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
– zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
– zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 (odvolanie zo zvolenej alebo menovanej funkcie)
– zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise
– zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
– sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede,
Je potrebné zdôrazniť, že výpoveď zo strany zamestnávateľa musí spĺňať prísne formálne predpoklady upravené v Zákonníku práce, okrem iného musí mať písomnú formu a musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk (môže byť doručená aj priamo na pracovisku). Odmietnutie prevzatia výpovede má rovnaké účinky ako prevzatie, pričom zamestnanec sa nedozvie o dôvodoch výpovede.
Samotné dôvody výpovede musia byť jasné, zrozumiteľné a nezameniteľné, aby zamestnanec v prípade, ak sa domnieva, že dôvody výpovede nie sú dané, sa voči výpovedí vedel účinne brániť (napr. žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru).
Preskúmanie platnosti výpovede, ako aj možnosti podania prípadnej žaloby je v kompetencii advokáta. Cena právnej služby závisí od konkrétneho prípadu, často krát ide o kombináciu hodinovej sadzby ako aj podielovej odmeny.
V prípade skončenia pracovného pomeru, pri ktorom sa zamestnanec domnieva, že bol skončený neplatne, je možné v (prepadnej/prekluzívnej) lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, podať na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Predpokladom úspešného podania žaloby je oznámenie zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Súd pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru prizná zamestnancovi nárok na náhradu mzdy (od momentu ako oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní), pričom náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za obdobie 36 mesiacov. Akákoľvek náhrada mzdy presahujúca 12 mesiacov môže byť súdom na návrh zamestnávateľa znížená alebo ju súd nemusí vôbec priznať. Takéto rozhodnutie však musí byť jasné odôvodnené, pričom musí byť zrejmé, že priznanie náhrady mzdy presahujúcej dobu 12 mesiacov by bolo nespravodlivé vo vzťahu k zamestnávateľovi. Súd hľadá spravodlivú rovnováhu medzi dôsledkami prípadného neplatného skončenia pracovného pomeru, oprávnenými záujmami zamestnanca a zamestnávateľa.
Zamestnanci v pracovnoprávnych vzťahoch majú okrem slobodnej voľby zamestnania viaceré práva, ktoré musí zamestnávateľ striktne dodržiavať, najmä
– právo na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky 
– právo na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania 
Tieto práva patria každému zamestnancovi bez ohľadu na pohlavie, manželský a rodinný stav, sexuálnu orientáciu, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, zdravotný stav, genetické vlastností, vieru, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, odborovú činnosť, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú a ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.
Zákonník práce stanovuje základné predpoklady zákazu diskriminácie, pričom detailnejšie je táto problematika riešená v osobitnom antidiskriminačnom zákone, ktorý definuje formy diskriminácie, vrátane sexuálneho obťažovania na pracovisku.
Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania sa môže ochrany svojich práv domáhať na súde, a to najmä
–  aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania a ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie
– ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
– ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V prípade súdneho konania sa uplatňuje tzv. negatívne dôkazné bremeno, t.z. zamestnávateľ preukazuje, že nedošlo k porušeniu zákazu diskriminácie.
Žaloba si vyžaduje odborné zastúpenie advokátom, pričom zamestnanec sa môže dať zastupovať aj právnickými osobami, ktoré sa venujú ochrane pred diskrimináciou, alebo ktorým zákon priznáva osobitné postavenie.

Medzi základné (Ústavou SR garantované) práva zamestnancov patrí právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP).  Samotná ochrana zdravia je chápaná nie len vo fyzickom kontexte ako neprítomnosť choroby, ale aj ako pocit fyzickej, psychickej a sociálnej pohody.
Zamestnávateľ je pri výkone práce povinný vytvoriť a dodržiavať systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca.
 Zamestnávateľ je v povinný najmä:
–  sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci ,
– vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce,
– zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam,
– zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziká pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
– nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
– určovať bezpečné pracovné postupy,
– písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov,
Zamestnanci sú povinní najmä:
– pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka,
– dodržiavať zákony a pravidlá BOZP, pokyny na zaistenie bezpečnosti, zásady bezpečnej práce, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol oboznámený,
– spolupracovať so zamestnávateľom v oblasti BOZP tak, aby zamestnávateľovi umožnil plniť povinnosti na úseku BOZP,
– vykonávať prácu, používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky podľa návodov na používanie a poznatkov, vedomostí a zručností,
– používať bezpečnostné a ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky,
– zúčastňovať sa na školeniach o BOZP, ktoré organizuje zamestnávateľ,
– oznámiť vedúcemu zamestnancovi alebo bezpečnostnému technikovi také nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, a podľa svojich schopností sa aj zúčastniť na odstraňovaní týchto nedostatkov,
– nepoužívať alkohol, omamné a iné psychotropné látky na pracovisku a nenastupovať pod vplyvom týchto látok do práce,
bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi pracovný úraz, iný úraz, ak vznikol na pracovisku, nebezpečnú udalosť.

Rodinné právo

Štatisticky sa na Slovensku rozvedie niečo viac ako 8000 manželstiev, pričom napriek na prvý pohľad vysokému číslu patríme medzi krajiny nižším priemerom rozvodovosti. 
Štandardný zákonný predpoklad pre rozvod manželstva je, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené a rozvrátené, manželstvo prestalo plniť  svoj účel, pričom nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu týchto vzťahov.
Dôvody a príčiny rozvratu manželstva skúma súd individuálne, pričom pri rozvode nie je potrebný súhlas druhého manžela. To znamená, že súd sa jednak oboznámi s návrhom na rozvod, vypočuje oboch manželov, zistí, čo je príčina rozvratu ich manželstva, prípadne zisťuje, či nie je možnosť tieto vzťahy napraviť (napr. manželská poradňa), pričom pokiaľ súd dospeje k záverom, že manželstvo je trvalo rozvrátené, tak pristúpi k rozvodu.
Súd skúma postoj oboch manželov k návrhu na rozvod, pričom mnohokrát nastane situácia, že s rozvodom ako aj príčinami súhlasia obaja manželia. Uvedené však nezbavuje súd povinnosti skúmať tieto dôvody rozvodu a posúdiť, či ich nie je možné zvrátiť.
Platí, že v prípade, ak obaja manželia s rozvodom súhlasia, rozvod je jednoduchší a menej náročný na dokazovanie ako aj psychiku manželov.
V prípade, ak sú v manželstve maloleté deti, súd vždy povinne prihliada na záujem maloletého dieťaťa., keďže súd obligatórne rozhoduje aj o úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu.
Samotné príčiny rozvodu sú rozdielne, vždy je potrebné, aby ten ktorý z manželov detailne opísal advokátovi svoj pohľad na vec, funkčnosť manželstva a dôvody prečo sa chce rozviesť. Pritom sa je potrebné pripraviť aj na otázky zasahujúce do intímnej sféry, spoločného hospodárenia a nakladania s majetkom, prípadné neduhy (alkohol, gambling…) jedného z manželov, ako aj násilie (psychické, či fyzické), ktorého sa môže dopúšťať tak muž ako aj žena.
Cena za spísanie návrhu na rozvod a zastupovanie v rozvodovom konaní sa stanovuje individuálne a závisí od toho, či manželia komunikujú, čo je dôvodom rozvodu a či je súčasťou aj úprava práv a povinnosti k maloletým deťom.
Spísanie návrhu na rozvod tak začína sume cca 300 EUR + DPH. Zastupovanie v rozvodovom konaní  v hodinovej sadzbe 90 EUR + DPH  (napr. pojednávanie, písomné podanie na súd, rokovanie s klientom).

text

Dedenie

Občianske a sporové právo

Stavebné právo

Ochrana spotrebiteľa

Trestné právo